Nízke Tatry - hrebeň, 22. - 23. dec. 2007
Ha-ha-ha...ozvalo sa z kohosi úst po návrhu spraviť hrebeň N. Tatier. Niežeby nám vadil termín (22.-23.dec.), trocha snehu a nejaké mínusové teploty.
Ale..., pred troma týždňami sme sa o to pokúsili v prvom snehu a ešte k tomu prví. Akciu sme nazvali snehové fiasko. Nenáročný 2,5 hodinový výstup na
Chochule sa predĺžil na 5. hodinový boj so snehom až po gule. Tesne pod Prašivou sme to vzdali.
Písal sa 22. december a my sa ráno budíme cca o 4:00. To už sme dva dni vedeli o našej zmeske. Tentokrát sa ku nám - Dudo Predtýmvyčerpaný, Ivka Malá a ja Miro Píšúci,
pridal aj Krtko Pozubyvyzbrojený.
Stretávame sa - komfortný odvoz fárom Škoda Fabia - Korytnica kúpele - 6:00 hod. Za tmy sme sa vykĺzli hore ku chatám a za svitania do Hiadeľského sedla.
Dali sme nutné foto, zjedli Ivkine koláče a hybaj na Prašivú a Chochule! Hneď prvý kontakt so snehom jasne naznačil, že cieľ nás neminie.
Prvý deň ním mala byť chata pod Chabencom, tzv. Ďurková a druhý deň samotný Chopok.Suma sumárum 50km po vlastných. V cca. 900mnm sme vylizli z inverznej hmly,
ktorá sa pri pohľade zhora nedá ani opísať - viď foto. V podstate sme celú cestu mali na juh prenádherné oblačné more a na sever číre výhľady na Malú Fatru a Tatry.
S Ivkou sme sa odrazili a na pár miestach opäť zdrcli s bratmi. S klesajúcim slnkom klesali aj energetické levely a tak posledných 45 minút ku Ďurkovej bolo fakt
vydretých. Chatár nás už čakal sediaci 1,5 m za vchodovými dverami, so slovami - "to vy ste volali" .... "nie, to kamarát". "Večera sa už varí..."Dudo a
Krtko dorazili mierne za tmy. V úplnej tme dorazili aj naši ski-súpútnici Aďo a Janko - aj ich nohám sa páčilo. Zajedli sme, vypočuli obligátne príbehy chatára
Šikulu a pobrali sa spať na pôjd. Ráno sme vyrazili už za svetla s vedomím, že zvyšok v pohode dorazíme. Ako v prvý deň sme mali úsek s prepadávajúcim sa snehom,
druhý deň nás čakal ani nie tak exponovaný ako zamrznutý úsek. Hurá, Dudo mohol použiť svoj tomahavk. Pred Derešmi narážame na tlupu drzých kamzíkov, číslom 15
kusov a s oboch strán fotíme s oproti prichádzajúcimi skialpinistami. A v tom prekvapko! Maco...! Čo tu robíš? (mal byť totiž vo V. Tatrách). Ach tie autá!!!
To sa oproti nám rútil ešte Peťo Fotomaniak, ktorého sme stretli až pri Chopku, a to sa chlapec chcel dostať na Chabenec a dole na vlak (bolo cca 13:00).
Čuduj sa svete - stihol to. Ešte sme sa stavili na Koske, kde nám dnes aj náš známi (predtým len Dudov) lieval liehové špeciality s ovocím priamo vo frťane a
tak sme špeciálne aj išli dole. Niekto po zadku.
Čo dodať - krása výhľadov a pocit, že tí dole o tom ani netušia nás asi zláka na takúto túrku znova. Len dúfam, že opačne.