Ferratami v Dolomitoch, 20.-22. 7. 2010

Dovolenka v Taliansku opäť na vlastnú päsť so všetkým čo k tomu, po našom, patrí- historia, more, divoké spanie a samozrejme hory. Tentokrát rovno na začiatku a hned tri dni v nie hocijakých ale dominantných Dolomitoch. Clovek o nich počuje, obdivuje v telke, no ich dominantnosť pochopí až uprostred.

Dorážame 0 12:00 ku olympijskému mestečku Cortina D`Ampezzo ku stanici lanovky Rio Gere pod mohutným masívom Cristallo. Pre neskorý príchod a dlhú ferratu Ivano Dibona berieme aspoň hore lanovku v zložení Michal Vyzbrojený, Katka Michalova, Ivka Dramatická, Tanja Hardcore a ja, Miro Píšuci. Dobre robíme, kedže musíme po 2/3 ferraty zostúpiť pre nedostatok času. Neva, zvyšok je aj tak klesajúci chodák. Na hornej stanici sa vyzbrojujeme, okolo obieha veľa horolezcov aj smerom na vrchol majestátneho Cristallo, cca 100 výškových nad nami. Ferrata Ivano Dibona klasifikovaná 2B/C na začiatku naznačuje svoju impozantnosť kolmými rebríkmi. Neskôr vskutku zodpovedá 2B/C, no pre jej krásu a výhľady je nesmierne obľúbená. Celý okruh by zabral asi 10 hodín. My poslednú (nudnejšiu) časť ignorujeme a pálime dole, hore, a napokon prudko dole na kemp Olimpia (spelling je dobrý!!!). Otrasné fleky, zodpovedajúce cene, nás donútia zakotviť na opačnom brehu rieky oproti na akomsi "free" parkovisku s karavanmi. Super, ušetrených 20 Eur nám pri prvých pivkách zvyšuje náladu ešte viac. Berieme s Mišom papiere s popiskami a hútame, ktoré dve ferraty padnú za obeť nasledujúce dva dni. Chceme dačo hustejšie a tak vyberáme Michielli Strobel (3B/D) priamo nad našim kempom. Posledný deň to bude Trincee. Podľa klasifikácie 4B/E by sme sa mali poriadne zapotiť. Pri pivku špekulujeme ako budeme podľa popisu zajtra liezť na stenu nad nami. Druhý deň zisťujeme, že sme sa trochu sekli. Výstup k ferrate robíme za necelú hodinu, vystrojujeme sa a hop sa hore. Laná a občasné stupy síce pomôžu ale všetci sa poctivo istia ferratovými setmi. Strmé výšvihy sa striedajú s menej strmými chodákmi často niekoľko 10-tok metrov po úzkych rímsach, ktoré zdola nie sú vôbec badateľné. Na vrchole ferraty zapisujeme do knihy, dávame občerstvenie a šup dole strmým a nepríjemným suťoviskom na opačnej strane. Aj s pomocou vetra dole vyzeráme ako vápenkári. Zostup bol omnoho dlhší, ale aspoň nás hnala búrka a osviežoval jej okraj. Kvasíme v tom istom "kempe" ibaže na nás ktosi zavolal polišov (obvinili sme toho hajzla z karavanu vedľa nás, sorry ak si nevinný). A tak sa na dve hodinky vzdalujeme do Cortiny a na radu správcu sa vraciame o dve hodinky na opačnú stranu toho istého "kempu", o ktorom zisťujeme, že je bývalým letiskom. O tom svedčí aj helikoptéra, pri ktorej staviame stany. Jej pilot nás ráno len slušne upozornil, že "camping forbidden". No čo už, aj tak bolo po funuse. Tretí deň vyrážame na autách trocha dalej od Cortiny. Cez pár horských priesmykov nádhernými scenériami Dolomitov míňam takmer všetok benzín. Autá parkujeme na vrchole horského priesmyku Fedaia pri prekrásnej priehrade. Vidíme masív Trincee a nad nami sa je mohutná Marmolada s jej zmenšujúcim sa ľadovcom. Nástup ku ferrate je strmý, o sily oberajúci turistický chodník. Teplota sa šplhá aj napriek výške k 30-dke. Presne podľa našich znalostí, ferrata začína kolmým stúpaním, čo odradilo dve z našich báb. Ziadna brnkačka. Vulkanická skala s len veľmi málo chytmi a stupmi. Zostávame traja. Po cca 30 minútach sa dostávame na vrchol prvého stúpania, čo je žiletkovitý hrebeň, proste nič pre slabé žalúdky. Postupnými traverzami sa sťukávame s babami a staré vojnové ruiny v hrebeni Trincee nižšie už obdivujeme v pätici. Obdivujeme priehradu hlboko pod nami, masív Marmolady s ľadovcom priamo oproti. Fotíme o dušu. Trochu sme ostali prekvapení, že sa na ľadovci nelyžuje. Bol som v tom, že sa dá lyžovať celoročne. Ešte väčšie prekvapko bolo, ked sme na údajne dvoj hodinovej ferrate po dvoch hodinách dorazili do jej polovice (hmmm?). Na záver sme si dopriali historickú vložku v Bologni a Pise, a s časti zrelaxovali pri večernom kúpaní v Livorne. Nasledujúci deň sa naše cesty rozchádzajú. Katka s Mišom domov a my na Rím.

© COPYRIGHT 2005 All rights reserved