AKCIE 2010

Dovolenka v Taliansku opäť na vlastnú päsť so všetkým čo k tomu, po našom, patrí- historia, more, divoké spanie a samozrejme hory. Tentokrát rovno na začiatku a hned tri dni v nie hocijakých ale dominantných Dolomitoch. Clovek o nich počuje, obdivuje v telke, no ich dominantnosť pochopí až uprostred.

Prednedávnom nám Mišo rozprával o Svišťovom štíte a neprešli ani 2 týždne a už mu šlapeme Veľkou Studenou dolinou v ústrety. Presnejšie Mišo Kartograf, Katka Nadšená, Tanja Intermediate, Ivka Nedočkavá a ja, Miro Píšúci.

Mesiac plánovaný pobyt na Brnčalke s lezeckými výstupmi v okolí sa zasypal ako domček z karát, ked nám strážnik na parkovisku neodporúčal nechať auto na Bielych Vodách cez noc.

Prešli dva mesiace a my sa valíme z dvoch kútov Slovenska, aby sme dokončili aprílovú výpravku na Giewont a Orlu Perc. Ja, Miro Píšuci, Ivka Zamrznutá, Tánja Tichá, Paťo Vyzlečený, Monika Paťoprestaň, Maťo Poliš, Sisa Maťkooo, Katka Millet a Mišo Millet II sa až na Milleťákov sťukávame v Dol. Kubíne. Dáke trable (dve pokuty) ale predsa.

Ako vyplniť čas pred pokračovaním nedokončeného hrebeňa v Poľsku? A tak unikáme mestským smradom a hluku do ticha Veľkej Fatry. Ticho bolo, až kým sme neprišli my, Ivka Lopúch, Tánja Zachripnutá a ja, Miro Píšuci, plašiť medvede. Že paranoja? Bodaj by nie! Ach, ach, ach, tie naše medvedíky...(tak by som ich chcel stretnúť .... a nič)

V piatok zprudka rána sa vydávame na dvoch "fárach" v ústrety poľským Tatrám. Bolo nás 6: Paťo Letec, Monika Ruženka, Maťo CV, Sisa Zakopané, Ivka Zlomenánoha, Tánja Omrzlina a ja, Miro Píšuci. Tak sme tu. Ahááá nie.... A tak sme tu. Tak nejak sme sa dostali do správnej dolinky, domáci varujúc nás pred snehom, ľadom a nepriaznivým počasím. Vydávame sa na cestu k posvätnému Giewontu.

AKCIE 2009

Jeden by sa divil, prečo sa človek opäť a opäť vyberá na horu hlavného hrebeňa Veľkej Fatry, Krížnu. Dôvodov je niekoľko. Mohutnosť samotného hrebeňa, jeho strmé svahy zjazvené odtrhmi lavín, a nádherné výhľady. My sme mali o dva viac, a to člena, ktorý mal túto nádheru uvidieť prvý krát a fakt, že ako výstupovú trasu sme zvolili Túfnu dolinu s návštevou jej jaskýň.

O výstup sa pokúšame druhý krát. Opať prechodom cez malý ľadový štít. V zime nás vrátilo niekoľko lavín a hrubá vrstva ťažkého snehu. Konieckoncov prechod z Malého štítu na Veľký je v zime nereálny.

Táto firemná akcia Slovanetu vznikla v hlavách Bašky a Eda niekedy koncom júla. Mailikom sme si dali vedieť všetci potencionálny turisti a začalo sa vybavovať ubytko. Nazbieralo sa nás hojne ale po predpovedi počasia nás ostalo len sedem (Ja Krtko, Baška, Edo, Erik, Jolik, Marian a Ivan).

8. 8.2009 - prechod hrebeňom ZT. Zloženie tímu: Mirko Výnimočnene nepíšúci, Tánička Nádejná, Filip Zhavý a ja Iva Batohommučená. Začali sme ráno vo ZV, kde nás vyprevádzala ustarostená, polospiaca mamka Lenka .

Až na jedného člena, Aničku, ktorá sa pridala v Ziline, sme sa stretli za včasu rána na stanici vo Zvolene. Krto Opäťodhodlaný, Jožko Opäťbandážovaný, Tánička Opäťsnami, Ivka Opäťnadšená a Miro Opäťpíšuci si opäť raz kúpili lístky a nejakú tú láhvinku, ktorá nie je povinná výbava, mimochodom stratil som kvôli nej pengu s 60 éčkami. Bomba.

AKCIE 2008

Cela akcia sa tiahne už od roku 2006 keď sme si naplánovali prvú akciu v Západných Tatrách. Vtedy sme zdolali prvú časť. O rok sme pokračovali ďalšou častou a tento rok sme dokončili hrebeň. Nazbieralo sa nás požehnane. Fantasic four Ja (Krtko),Jožko (Puko), Braňo (Dolko), Peťo (Kapo) a Jožko, Anička, Peťo, Gabika, Aďa spolu 9 kúskov turistov.

A konečne sa Táničke, ale možno nám splnil sen. No proste poldstata tkvela v tom, že Táňa sa po prvý krát ocitla v Tatrách a to rovno Vysokých. Po druhý rok sme sa celkom nevkusne votreli mojim rodičom do hotela, ktorý si slušnou cenou zabezpečili last minute. No čo už?

Kradnem zase raz fotríkovi auto, hlásia 17 nula nula, a my vyrážame na Poľsko. Krtko Odhodlaný, Ivka Vadna, Jožko Obozretný, ja, Miro Píšuci, a trielili sme po Aničku Jožkovu do Berkaružom.

3. augusta 2008 to bolo čo sme sa doplazili, zo stanice cez západ, DOMOV. To sme už tušili, že naše nohy, chodidlá a najmä duše potrebujú "naozajstný" odpočinok. Za ten sme predtým považovali aj našu onú Expedíciu Alpy 2008. A tak sa vrámci akcie "dovolenka na pláži" v Bulharsku poberáme piati na aute na "podakciu - výstup na Musalu", t.j. najvyšší vrch pohoria Rila v Bulharsku.

Všetko to začalo ako obvykle telefonátom. No keď nerátam naše predchádzajúce osobné stretnutia, ktoré vždy začínali kam pôjdeme na úvod tejto sezóny. Na rozbeh sme chceli nejakú pohodovku. Tak čo iné nám ostávalo iba náš Slovenský Raj.

AKCIE 2007

Šiel som jeden večer cez priestor internetu a padla mi do rany česká stránka s popismi niekoľkých výstupov. Samosebou stiahol som si všetky tatranské. Ako prvý sme si vzali na paškál výstup na Kežmarák. Akoby ľudí nebolo, ostali sme na to traja: Ivka Skúsenostinaberajúca, Peťo Fotomaniak a ja, Miro Píšuci.

A zase sa raz zrodila akcia z čistého neba. Týždeň vopred sme mali dohodnutú akciu do Tatier. Tá však bola odvolaná, a tak naša túžba vypadnúť vysnorila niečo iné. Kamarát Korky (dík Maťo) nám dal do povedomia svojich dvoch známych, že vraj chcú vyliezť Gerlach. Nóóó, čo myslíte?, koľko sme váhali?, správne... vôbec!

AKCIE 2006

Tento výlet začal nápadom zo dňa na deň. Klasika ja som prišiel domov zo služobky z pod Kráľovej Holy dedinky Pohorelá kde sa mi naskytli krásne výhľady na Nízke Tatry. Tak mi skrsol nápad že čo tak využiť asi posledný pekný víkend babieho leta. Počkal som na bráchu kým sa vráti domov dnes bol okrem iného v Západných Tatrách. Prehodili sme par slov a hneď to bolo jasné ide sa na Roháče tam sme ešte neboli.

Nápad na túto túru vznikol v Dudovom aute jednou cestou nevedno kam. Spýtal som sa ho, že čo plánuje na tento víkend , čo tak nejaká turistika ? Môj plán bol buď Súľov ktorý plánujeme už dávnejšie , alebo čo tak Slovensky Raj. Brácho hneď jasné ten Raj by sme mohli poriešiť. Hneď večer som šiel na net a udrelo mi do očí TOP TEN Slovenského Raja http://www.slovenskyraj.sk/10naj/10naj.html kukol som si čo by bolo asi tak naj a plán bol na svete.

Tento text píšeme s asi 1 a pol ročným opozdením, takže by som len ťažko do neho vtískal nejaké veľavravné emócie. Jedinou emóciou, ktorú si veľmi dobre pamätáme je svalovka jak hovado, ktorú sme po "výbehu" na najvyšší štít Julských Álp, všetci okúsili. Teda ak vám niekto bude tlačiť, že oný výstup sa robí dva dni skúste si radšej našu športovejšiu variantu, t.j. 5 hod. hore a 3,5 hod. zostup. Ale pekne poporiadku...

Už pár dní vopred sme sa tešili na prvý "letný" výstupík. Ako inak, začať treba pozvoľna, asi preto sme zakopli o západný bok Nízkych Tatier s impozantnými Chochuľami. Sľubovali sa stredne náročný fyzický výkon, nejaká tá sranda, samo sebou prenádherné výhľady (o tom neskôr) i vopred nesľúbené (Robo nám priniesol rok odstátu kôstkovicu - toho času už okoštovaná).

AKCIE 2005

Celé to začalo tentoraz fakt nečakaným telefonátom od Krtka. Ten mi dva dni pred dátumom hore oznámil, že sa ideme ešte raz rozlúčiť s letnou časťou turistickej sezóny a že mne volá až poslednému, keď je všetko jasné a isté.

Ja, Miro Píšuci, Krtko Obrík, Iva Elfská, Dudo Obríček a Jožko Kolenatý: v takomto zložení sme sa po roku opäť raz vybrali zdolávať nástrahy malebnej slovenskej "natury". Plánovali sme o čosi skorej ako býva zvykom a keď bolo všetko pripravené na samotný odchod písalo sa 15. júla 2005. Prvotný plán, ktorý sa z objektívnych príčin zmenil, bol výstup na najznámejšiu slovenskú horu Kriváň a druhý deň na štít s diskutabilným výstupom Slavkovský štít.

Sú rôzne spôsoby ako stráviť víkendové dni a my tie naše sme sa rozhodli opäť stráviť niekde vyššie. Tzv. zahájenie sezóny výstupom na Krížnu, 1574 m vrch Veľkej Fatry, by bol vhod. A tak ešte deň pred sa malo 12 ľudí stretnúť na autobusovej stanici Zvolen-niektorí sa ešte nepoznali, o to to bolo zaujímavejšie a navyše sme poriadne rozšírili naše rady. Nejaké nestíhačky busu, úpal a stretli sme sa deviati.

Bola sobota a písalo sa 28. mája 2005. Stretli sme sa čuduj-sa-svete kde sme naplánovali, t.j. na autobusovej stanici Zvolen. Ja, Miro Píšuci, Fero Širokoplecí, Maťo Bystrý, Maťo Druhý, Iva Smejka a ...

AKCIE 2003

"Chlapci tie Tatry ma naposledy poriadne nasrali!" ozval sa čísi hlas. "Čo keby sme ich skúsili znova?" dal sa počuť iný a mne sa už na tvári začínal rysovať neklamný úsmev dieťaťa, ktoré tuší, že hračka, ktorú nesie jeho otec je práve pre neho. Tak predsa sme mali správne tušenie, neprešiel ani mesiac a nám opäť prdlo v bedni.

Tak nás znovu raz premohla nuda a my sme sa rozhodli vydať sa o niečo bližšie ku nebesám. Kamenári tesali do kamenných dosiek letopočet 2003 a navyše bolo nádherné leto. Nič viac nebolo treba a na druhý deň štyria blázni vyrazili. Ja, Miro Píšuci, Krtko, Jožko Gonda a práve teraz nebohý, Maroš prezývaný Tučniak.

© COPYRIGHT 2005 All rights reserved