Výstup na Gerlach, 9. apríl 2007
A zase sa raz zrodila akcia z čistého neba.
Týždeň vopred sme mali dohodnutú akciu do Tatier. Tá však bola odvolaná, a tak naša túžba vypadnúť vysnorila niečo iné. Kamarát Korky (dík Maťo) nám dal
do povedomia svojich dvoch známych, že vraj chcú vyliezť Gerlach. Nóóó, čo myslíte?, koľko sme váhali?, správne... vôbec!
A tak sme na druhý deň čakali v centre istého Paťa, ktorého sme sa dočkali (začalo to dobre). Ahoj-ahoj ahoj... a tak, a šli sme vyzdvihnúť akéhosi Miňa.
O pár chvíľ, za svetla, vysadáme, v Tatranskej Polianke, a vyrážame na zahrievaciu prechádzku ku Sliezskemu domu. Snehu začalo byť požehnane.
Keď sme otvorili dvere na Dome, najprv sme sa uchýlili do tzv. reštaurácie. "S-s... ako sa henten volá?" "To je nejaký herec." - hovorí Paťo. (neskôr sme dotyčného identifikovali ako výraznú osobnosť našej politickej scény - Ľ. Kaníka, ba čo viac bol samotným vlastníkom onej známej tatranskej ubykácie)
Poďme sa vraj ubytovať - ktosi zabil. A tak zažívame ďalší šok. Recepčná nám vraví 690 SK. "Ako prosím?!?!?!" - premýšlam či som dobre počul. "690 SK." "Dokopy?" "Nie, jedna osoba/noc." "Fúúúúúú."
Tak nejak takto to vážení chodí na Sliezskom dome + nak si ich vypýtajú, ale nie za basu druhej nápravnej skupiny!!!
OK. Trochu sme sa "ukludnili", ľahli sme, a keď sme sa ráno budili vyzeralo to asi takto: "vstááááávajte!" "uhmmmm..." "do piči chalani...." - sypel Paťo. "Koľko je....?" "4:30" "Fúúúúú..." "Do piče.... ja som....."
A tak sme sa nejako pozbierali a o cca 5:30 stojíme pri Velickom pliesku. Fúka prebúdzajúci vietor a niekoľkí s nás stále nevedia koľká bije. Ale jedno bolo jasné, sme pod Gerlachom. Čo už nám zostáva.
Z východu, alebo je to už možno severo-východ, vystupujeme strmým Krčmárovým žľabom. Postupne vychádza slnko. Za nami sa pýši Lomničák. Sneh je fajn.
Po cca 1 hodine sme nad Gerlachovským kotlom, kde nás čakalo niekoľko svážnicových hrebienkov a medzihrebienkových strmých svahov so zamrznutým snehom.
Tu sa Miňo chystá otočiť, ale to ešte netuší, že pri ňom stojí najväčší filozof (ešte, že sa nezabil). A tak ideme ďalej všetci. Postupovali sme na západ
ponad oný kotol a potom mierne na severozápad. Tam sme striedavo zostúpili a vystúpali niekoľko lavínových svahov. Mohla byť tak 3 - 4ka na Z, S-Z svahoch.
Čudujem sa, a ďakujem svojim dobrým krokom, že sme žiadnu nepustili. Miestami to bola čistá paranoja.
Traverzom ponad kotol, a dalej, dorážame nad Batizovský žľab. Tam sa v zime zdolá takmer 70° dvadsať metrov dlhé stúpanie a ste tam. Už len pár krokov a uvidíte kríž!
Dole Batizovským to po pätách bola hračka, až na Ivku. Vieme, že pod nami sa nachádza Batizovská próba, t.j. 50 - 60m vysoký kolmý prah, okrem toho s vytrhanými reťazami.
A tak nám museli postačiť sporadické kovové stupy. Osobne ja som mal najťažšie obdobie tesne nad próbou. Bolo tam asi tak 15m strmé pole takmer ľadu a pod ním oná stena.
Bacha! I tam sa dajú zažiť, VEĽMI PERNÉ CHVÍLE. (z našej skúsenosti)
S pozdravom Paťo Vodca, Miňo Pionier, Ivka Odvážna a ja, Miro Píšuci.