Kežmarský štít, 29. 8. 2007
Šiel som jeden večer cez priestor internetu a padla mi do rany česká stránka s popismi niekoľkých výstupov.
Samosebou stiahol som si všetky tatranské. Ako prvý sme si vzali na paškál výstup na Kežmarák. Akoby ľudí nebolo, ostali
sme na to traja: Ivka Skúsenostinaberajúca, Peťo Fotomaniak a ja, Miro Píšuci.
Dorazili sme do Tatranskej Lomnice ako inak zavčas rána. Vyrazili sme klasikou na Skalnaté pleso s vyhliadkou fajného dňa - iba zopár ovečiek na oblohe.
Ako sme začali obchádzať pleso, ktosi sa na nás nasral. Spoza hrebeňa sa začala valiť hmla a oblaky ako v gýčovej slovenskej rozprávke.
Po prejdení Svišťového sedla sme váhali, či vôbec ísť ďalej. Skúsili sme krok dva, že uvidíme. Ani neviem ako, ale boli sme v tom.
Vrukách som striedavo držal oný opis, ktorý nám bol na viacerých miestach nápomocný. Kto bol na Kežmaráku, vie o platni s puklinou s naozaj impozantným sklonom.
Popravde, tu sme si neboli istí máme liezť naozaj tadiaľto. Popis bol jasný - hore šikmou platňou s puklinou. Hore sme vyšli v pohode a odvtedy sa naše myšlienky
fixovali len na zostup touto pasážou.
Áno, je to jedno z miest kde sa dá celkom ľahko zabiť, ale povedzme si, kto by bol natoľko hlúpy? Za hmly sme dorazili na Malého brata Kežmaráku,
kde sa nám sem tam ukazovali okolité štíty - Lomničák, Pyšný, atď. Za cca 3 hodiny od plesa sme narazili na najvyšší kameň Kežmaráku 2565m.
No..., a pred nami sa opäť zjavila platňa s puklinou. Poviem, že pohľad zvrchu je naozaj zaujímavý. Pár okamihov sme špekulovali a šli sme... S lanom by to bola
pohodička, takže je to na vás. My sme mali šťastie, resp. sme nemali nehodu. Pekný výstup, oplatí sa. Treba počasie.