Zase raz počasie v Malej Fatre, 8. - 9. máj 2009
Až na jedného člena, Aničku, ktorá sa pridala v Ziline, sme sa stretli za včasu rána na stanici vo Zvolene.
Krto Opäťodhodlaný, Jožko Opäťbandážovaný, Tánička Opäťsnami, Ivka Opäťnadšená a Miro Opäťpíšuci si opäť raz kúpili lístky a nejakú tú láhvinku,
ktorá nie je povinná výbava, mimochodom stratil som kvôli nej pengu s 60 éčkami. Bomba.
Ked sme dorazili do žiliny, Anka nás čakala. čestná sláva tým dvom típkom čo ich bus do štefanovej nevzal. Skoro to boli Krto a Jožko.
Počko na štefanovej sa odpočiatku rysolvalo OK. Dali sme si dole vrstvy, dnuka pifko a vyrazili, kurva HORE.
Onedlho sme dorazili na Medziholie, na západ presvital pomedzi stromy sneh, vtedy to vyzeralo ideálne. Húfy ľudí kvasili v sedle.
My sme sa vybrali na SV na Rozsutec Veľký. Chodník bol uzavretý, ale jebať to my sme ho neuzavreli. Aj tak sme sa na vrchole tlačili s celým Slovenskom.
Urobili sme super "akčné" fotky.
šupsa dole do sedla, a hojsa hore na Stoh. Ooooou, prekvápko!!! Výstup lesnou pasážou bol dláždený snehom po kolená a chutnučkým blatkom.
Nuž čo?! Traverz bol vraj oveľa horší. Na vrchole to vyzeralo, že polka z nás umrie a my sa nikam nedostaneme, ale kváska pomohla.
Ja s Ifkou a Táničkou sme sa odtiaľto akosi utrhli, nechápem ako sa to mohlo stať. Za poludňovým sme sa na striedačku pofotili s bratmi čechmi,
okrem iného s panorámkou polozasneženého hrebeňa.
Pred Chlebom stáčame do ľava na klasický chodník ku chate, ktorý toho času akosi neexistoval (strhlo ho niekoľko lavín, ako aj ten do šútovskej doliny).
Proste super trek po asi miestami 45 svahu bez akéhokoľvek stupu. Po pol hodkovej borbe sa ocitáme na chate, slnko zapadá a tak snoríme po fleku dnu v asi 100
ľudmi nabitej chate. PECKA!!! A to ste tu už mali? A to sa asi tridsiatka čechov len mala dohrnúť!!!
Niekto v polospánku, iní v poloopojení sme presedeli odchod oných do postelí a rozložili po jedálni cca 20 lehátok vojenského charakteru.
Prvý dážd o 3:00 nadránom, ostatné sme neregistrovali. Ráno pri chálese a chaose padol nápad... čo keby sme išli z hrebeňa rovno dole???
Trochu ma to prekvapilo, ešte že som nemal v ústach suchý chlieb!!! OK!, ale šútovskou dolinou...
....a tak sme si pri krásnom slnečnom počasí pozreli nádherný šútovský vodopád a chytili najideálnejší vlak do Vrútok a teda domov.
Dali sme AHOJ Aničke a Jožovi idúcim opačným smerom.