Musala (2925 mnm), 13. augusta 2008
3. augusta 2008 to bolo čo sme sa doplazili, zo stanice cez západ, DOMOV. To sme už tušili, že naše nohy, chodidlá a najmä duše potrebujú "naozajstný" odpočinok. Za ten sme predtým považovali aj našu onú Expedíciu Alpy 2008.
A tak sa vrámci akcie "dovolenka na pláži" v Bulharsku poberáme piati na aute na "podakciu - výstup na Musalu", t.j. najvyšší vrch pohoria Rila v Bulharsku.
Po 24 hodinovej non stop saune v aute sme v zložení Ivka Pomoritúžiaca, Maťo Korky, Fero Šetrný, Krto Vždyin a ja Miro Píšuci, pristavili d kár v útulnom horskom stredisku Borovec, priamo - nepriamo pod "majestátnou", ha-ha-ha, horou Musala.
Priamo lebo najbližšie, nepriamo lebo kurrrr... dosť ďaleko, "majestátnou" lebo ohúri akurát tak prípadným výronom členku.
Avšak priznám sa, všakže, boli kadejaké smelé plány: Verzia 1: pôjdeme bez lanovky... v pohode ale neboli by sme to stihli. Verzia 2: ja si to vybehnem (myslím doslova VYBEHNEM)... vpoho,
ale dnes by namiesto tohto článku ktosi písal in memoriam.
A tak dorážame na vrchol nudnej, zato dosť strmej lanovky. Musalu vidíme hneď a hneď konštatujeme: to je, boha, nejako ďaleko?! A tak aj bolo...
Po ceste stretnete tri chaty, vlastne tá prvá je chata, druhá bola (asi vyhorela) a pri nej rastie akýsi plechový skvost, no a tretia je avangarda sama o sebe
(viď foto). Od nej pripomína finálny výstup pochod pod elektricým vedením, celú trasu totiž lemujú akési elektrické stĺpy. Ako sa dá čakať, vrchol je podobne
nezaujímavý, t.j. dosť priestranný a zaplnený cca. tuctom a pol ľudí.
Aspoň zostup sme si spestrili západnejšou trasou po hrebeni, ktorý sa ukázal o pol hodku dlhší. Niektoré foto, napr. Krtov a Ferov indián stoja zato.