Giewont-Orla Perc, bez Orlej Perci, 2. apríla 2010

V piatok zprudka rána sa vydávame na dvoch "fárach" v ústrety poľským Tatrám. Bolo nás 6: Paťo Letec, Monika Ruženka, Maťo CV, Sisa Zakopané, Ivka Zlomenánoha, Tánja Omrzlina a ja, Miro Píšuci. Tak sme tu. Ahááá nie.... A tak sme tu. Tak nejak sme sa dostali do správnej dolinky, domáci varujúc nás pred snehom, ľadom a nepriaznivým počasím. Vydávame sa na cestu k posvätnému Giewontu.

Začína snežiť. O nejaký čas sa to strieda s mrholením. Onedlho už definitívne sneží a sneží a sneží a...... Padá hmla, alebo oblaky. Aj tak sa nám to páči. Skalný žľab, ktorým stúpame vytvára krásnu foto-kulisu. Prvé ne-kondičné problémy technického charakteru prichádzajú na najvyšších trávnatých pláňach, kde strmina, tráva a sneh nerobia cestu veľmi ľahkou. Miestami som sa aj ja obzeral kde by som asi zastal ak by som sa šmykol. Vyššie už len povestné reťaze a chyty, ktoré by v lete nespôsobili zbehlým turistom žiadne ťažkosti, no v zime akú sme zažili my, mali prsty v špeciálnych rukaviciach čo robiť. Zvládli sme to aj ked Tánja pod krížom vyzerá ako vygrcaný rezanec a Ivka poceste späť dostáva mierny horolezecký prepal v prstoch. Druhý deň odkladáme na neskôr.

© COPYRIGHT 2005 All rights reserved