Orla Perc, 29. august 2008
Kradnem zase raz fotríkovi auto, hlásia 17 nula nula, a my vyrážame na Poľsko. Krtko Odhodlaný, Ivka Vadna, Jožko Obozretný,
ja, Miro Píšuci, a trielili sme po Aničku Jožkovu do Berkaružom.
Všetko šlo hladko, t.j zopár zaváhaní, nejaké zachádzky, a boli sme za Suchou horou. To už sa stmievalo, alebo asi bola úplná tma.
V Zakopanom to mala byť hračka. Sranda. Nebola! Bol som tam osobne trikrát, ale vyzerá to, že Zakopané zakaždým niekto prestavia. No veď to je ich vec...
Po hodnej chvíli, nachádzame akýsi park s blízkym domom, ktorý sa niektorým nepozdával, ale napokon poslúžil aspoň ako priemerný bivak za tmi objavenej lúke.
Našu túrku započíname zo zakázanej dediny "Kužnica", ktorú sme dosihli po cca 15 opojných minútach.
Začiatok chodníka je prudko zostupný, čo navodzuje atmošku zverinky, ktorú vytriezvie klasický lesno kosodrevinovo stúpavo klesavý trek.
Rozohriaty zbadáme oný reťazami okuvaný hrebeň Orlej Perci, ktorý z danej diaľky nesignalizuje nič dramatické. Popri Schronisku Murovaniec
(fakt štýlový hotelík!!!), Čiernom Gašenicovom plese sme sa dostali na stupák sutinou ku sedlu Zavrat, kde nás začala otravovať prvá chladivá hmla = oblaky.
Len čo sme na seba nahádzali vrstvu navyše objavili sa prvé retiazky. Veľmi sme sa veselili. Veď na to sme sa sem onďali. Keď sme dorazili do sedla Zawrat,
boli sme natoľko rozihraní krásou, že sme zišli z hrebeňa a nezdalo sa mi to až po pekných pár minútach. To už sme boli pekných pár kurva metrov nižšie.
Na vysvetlenie, mali sme zabočiť vľavo na hrebeň. Na ten sme sa však napasovali hodinu a pol východne, ale pšššššš... Peťovi nič nevravte!!! Samo, že by to
bola hanba vrátiť sa na hrebeň po žltej a tak sme sa jebali sutinou z balvanov o veľkosti priemerných rodinných domov. Nu synu, ukáž otcovi aký si statný!!!
A tak nikto nikomu neriekol, že nohy cíti.
Na hrebeň sme vyliezli vcelku ostrým žľabom do sedla, kde sme so slzami v očiach sledovali ľudí na rebríku na kolmej stene (cca 20 m výšky), po ktorom sme
mohli zliezať i my, no čo už. Aj také veci sa stávajú (a najmä nám). Ale...., takých lezačiek bolo ešte dosť a tak sme si Orlej Perce užili dosýtosti.
Prvá skupinka zliezla po čiernej (a mali dosť), a my sme zliezli o dve zostupovky ďalej, po žltej (a mali sme dosť).
Orla Perc je krásna, namáhavá, ale aj nebezpečná.