Slovensky Raj, 30. 09. 2006
Nápad na túto túru vznikol v Dudovom aute jednou cestou nevedno kam. Spýtal som sa ho, že čo plánuje na tento víkend , čo tak nejaká turistika ?
Môj plán bol buď Súľov ktorý plánujeme už dávnejšie , alebo čo tak Slovensky Raj. Brácho hneď jasné ten Raj by sme mohli poriešiť.
Hneď večer som šiel na net a udrelo mi do očí TOP TEN Slovenského Raja
http://www.slovenskyraj.sk/10naj/10naj.html kukol som si čo by bolo asi tak naj a plán bol na svete.
Všetko to začalo ak nerátam ZV v Poprade v jednom nemenovanom Obchode klasika JA, Bráško, a náš šofér Jožko. Ostatným parťákom sa bohužiaľ zase nedalo no čo už
prestavba je prestavba . Začiatok bol celkom ľahký brácho minul asi tak 20 litrov na oblečenie a ja 13 litrov na lyže. Pokračovalo to v jednej kaviarni
hneď vedľa dali sme si obyčajnú kávičku a spoločnosť nám robil kto iný ako jeden malý TIGER (Jeremi).
Začiatok našej túry - Čingov. Z Top Ten sme si vybrali najvyšší vodopád a Tomášovský výhľad. Vybrali sme sa pekne popri Hornáde popod Tomášovský výhľad.
Na začiatku nás zastavili pracovníci Slovenského Raja a tí od nás pýtali vstupné 40 SK o ktorom sme vedeli ale príjemne nás prekvapilo že v cene vstupenky je
aj poistenie. Pokračovali sme popri Bielom potoku ktorý bol taký čistý že kým sme doň nehodili skalu tak sme tú priezračnú vodu ani nevideli.
Popri ňom už začali všetkým známe lávky, rebríky. Počasie bolo nádherne originál super Jesenné. Občas pofúkal chladný vetrík z doliniek ale ten nás len osviežil.
Cesta bola pohodovka skoro stále sama rovinka len tesne pred vodopádom to začalo pomali stúpať prvo jeden rebrík zase kopček a potom to prišlo
mmmm zverinka keď to poniektorí zbadali. Nuž čo keď sme už tu tak pome hore. Čim sme boli vyššie tým krajšie výhľady sa nám otvárali.
Tesne pred koncom brácho este otestoval nove Gore-Texove nohavice nejaké to foto na rebríku
a boli sme hore. Ďalej sme sa vybrali po zelenej k rázcestiu pod Býkarkrou a od nej po žltej k vodnej nádrži Klauzy.
Tam sme hodili kvásku zase nejaké to foto
a fičali sme na ten Tomášovsky výhľad aby sme stihli západ slnka. .Tesne pod ním nám značka ukazovala že ešte mame 30 min. na vrchol.
Šliapli sme do topánok do riadneho stupáku a keď sme už nevládali kukneme na čas prešli sme 6 min. číže podľa značky nám ostávalo ešte 24 min na vrchol.
Skoro nás porazilo keď sme sa kukli hore a strmák nie a nie skončiť a to sme mali za sebou už asi tak 5 hodín šlapania. Ale nakoniec sme to cele zvladli za 11 min.
Stalo to za to stihli sme aj západ slnka. Zase nejaké to foto , reklama na boty
a už len cesta k autu. Všetko by bolo super len som skoro zabudol že sme na koniec zase trocha poblúdili ale to by nebola tá správna naša turistika bez
(krížom krážom). Taký sme boli rozbehnutí a hladný že sme zabudli odbočiť a museli sme sa vrátiť asi tak 1 km krížom cez luky a les.
Tá večera ktorou sme boli zaslepený sa odohrala v Smižanoch v jednej Pizzerke kde sme si dali 750g dvojitú pizzu
ktorú som ani ja nevládal zjesť. Potom už len klasika driemačka v aute.