7 až 9 mája 2008 Vykrádačka v Slovenskom Raji.
Všetko to začalo ako obvykle telefonátom. No keď nerátam naše predchádzajúce osobné stretnutia,
ktoré vždy začínali kam pôjdeme na úvod tejto sezóny. Na rozbeh sme chceli nejakú pohodovku. Tak čo iné nám ostávalo iba náš Slovenský Raj.
Celú akciu zorganizoval Dolko. Objednal chatu, naplánoval trasu, ktorú sme spolu doladili. Partia sme boli super. Ja Krtko píšuci, môj brácho Duďo,
Jožko papuľa vyjednávač, jeho polovička Anička narodeninová, Ďurco nováčik, Miška skúsená, Dolko organizátor, Aďa boľavé kolienko, indián Peťo,
záchranárka Gabika.
Začiatok akcie streda Zvolen po 17tej hodine. Koordinácie cez telefón skupina A cesta cez Donovaly. Skupina B cesta cez Vernár bez diaľničnej nálepky.
Zraz Slovenský Raj, Podlesok, Detský tábor Radosť okolo 21:00. Po príchode sme sa zdvorilo pozoznamovali, čo sme sa ešte nepoznali a hneď sme si
dali prípitok na úspešnú našu spoločnú akciu. Na prípitok padli hneď dve fľaše. Večer sme si obzreli náš príbytok pokecali pri pivku, ktoré doniesol
brácho, dva 5l sudy čapovaného piva ktoré nebudem menovať začína na H končí na N a medzi tým je eineke, niečo málo pojedli, no ako kto. Doladili sme náš
plán na druhý den a pobrali sme sa buvať.
Ráno budíček nejaké tie raňajky, ionťák do fliaš a hor sa na Suchú Belú. Ešte pred odchodom uzavretie chaty na dva zámky a kontrola výstroja.
Suchá Bela je asi jedno z najkrajších miest Slovenského Raja. Bez nej sa to jednoducho nedá ako aj bez Tomášovského výhľadu.
Cesta nám trvala asi tie dve hodky ako je na mape. Veľa prechodov cez potok a veľa veľa rebríkov. Na vrchole pauzička s malým občerstvením,
lebo sme vedeli že o chvíľu sme na Klaštorisku. Od Kláštoriska sme čakali viac. Vysoké ceny za slabú kvalitu. Pivko musí byt ale za 40 Sk to je
dosť aj to iba desiatku, a ta kapustová polievka za 60 Sk tá teplá voda s trochou kapusty, ešte že sme mali so sebou svoje vlastné zásoby na horšie časy.
Trochu sklamaní sme sa rozhodli isť po modrej na Kyseľ ďalej odbočkou na žltú. Tu trasu odporúčam bola by chyba ju nezdolať. Nádherné rebríky, úzke žľaby.
Na Kyseľskom rázcestí nám začalo trochu pršať tak sme sa rozdelili. Peťo s Gabikou pokračovali po modrej dal som im kľúče od chaty nech rozložia oheň a my
ostatní sme to šupli po zelenej na Veľký Kyseľ. Tiež to stojí za to, staré známe rebríky, potôčik. Trasa menej náročná ale zaujímavá. Na konci klasika,
pauzička po záverečnom stupáku a chalovačka. Potom to už bola len cesta z kopca žltá, modrá, žltá a nakoniec červená. Na ceste dole asi tak 30 minút pred
cieľom zvoní Dolkovi telefón na druhej strane sa ozval Peťo. Dolko teraz sme došli máme vylomenú chatku. Vykradli nás.
Dolko zbledol prvo nechápal či si srandu nerobí, ale to určite nie. Peťo zložil, že čaká na policajtov. Braňo nám to oznámil, všetci sme stíchli hneď nás
seklo a preletelo nám hlavou čo sme tam kto mali. Doklady, veci, laptop, kľúče, foťák, hárdisk, laserové ukazovátko, ešte 5l sud piva neotvorený, každému
niečo iné. Hneď sme zrýchlili tempo a ponáhľali sme sa na chatku.
Po príchode nás už čakali policajti. Zo začiatku nás ani nechceli pustiť dnu, kvôli stopám. Nakoniec, ale chlap dovolil, aby sme si každý pozreli čo nám chýba.
Hneď sme tam vleteli a sumarizovali. Najviac sa bála Anička tá tam mala Laptop, Foťak, už ani nedúfala. Ako zázrakom si ho zlodeji buď nevšimli alebo ho nestihli
zobrať. Bol na stolíku prikrytý iba igelitovou taškou. Hneď nám padol ten najväčší kameň zo srdca. Pozre do tašky a aj foťák tam bol. S dokladmi to už nebolo také
ružové tie jej chýbali ako aj kabelka a kľúče. Ja kuknem na stolík a hneď som vedel že tam môj hárdisk už nieje, ale našťastie laserové ukazovátko čo som mal
požičané tam ostalo. Ešte mi chýbala kapsička na foťak ale tú sme našli hneď za chatou a nič z nej nechýbalo. Gabika zistila že jej chýba celá taška s vecami,
peňaženka a doklady. Brácho to mal asi najhoršie. Zmizol mu ruksak kde mal ešte nejake veci, doklady a hlavne kľúč od auta. Hneď sme začali konať. Volačky do
bánk na zablokovanie účtov, hľadanie v lese a ako si otvoríme auto. V lese sa nám podarilo nájsť Gabikinu tašku aj s jej osobnými vecami. A kľúče sme si dali
poslať po Autobusárovi do Popradu. Veľká vďaka patrí Kubovi ktorý sa postaral o doručenie kľúčov na stanicu. Našťastie sme stihli posledný spoj do Popradu taktiež
veľká vďaka vodičovi PP 577 BI. S policajtmi sme počkali na ich technika ktorý si to bajočko omrkol niečo pofotil a potom sme s nimi na vlastnom aute išli do
Spišskej na spísanie zápisnice. Po formalite na Policajnej stanici a vystavení dokladu o odcudzení dokladov sme išli do Popradu čakať na autobus s našim kľúčom.
Návrat na chatu nebol optimistický. Nakoniec sme sa na to pozreli z tej lepšej strany mohlo to dopadnúť aj horšie. Čo už aj také veci sa stávajú, musíme si dávať
lepší pozor a poučiť sa z vlastných chýb. Ešte večer sme si založili vatru opiekli špekačky, spravil som laserovú show, naplánovali zajtrajšok a išli sme spať.
Ďalší deň ráno sme sa naraňajkovali pobalili čo nám ostalo a chystali sa na odchod do Spišských Tomášoviec. Jožko s Duďom isli ešte za chatárom dohodnúť veci ohľadne
tej krádeže, že čo s tým. Chatár nebol vôbec ochotný. Chceli sme aby nám aspoň vrátil peniaze za pobyt. Veď naša chatka bola presne oproti jeho. No kde by sme mohli
mať lepšie zabezpečené veci. Chatár nechcel o ničom ani len počuť. Tak sme sa na to vykašlali aj tak sme s ním už stratili dosť času.
Príchod do Tomášoviec bol v pohode až na to že sme sa dostali k poslednému domu, kde už začínal turistický chodník a nemali sme kde zaparkovať.
Všade naokolo samý cigánsky dom no kto by to tam nechal po včerajšej skúsenosti. Tak sme sa vrátili do stredu dediny nasli flek a zaparkovali naše autá.
Duďove auto do stredu, Ďurcovím a Dolkovým sme ho zablokovali. Zobrali si iba to najnutnejšie a hajde na túru. Na Tomášovskom výhľade sme boli za pol hodinku.
Klasika pár fotiek a vybrali sme sa na po hrebeni na žltú až k hrdlu Hornádu. Cesta bola pohodová trocha zaberák pri Letanovskom mlyne, ale inak super.
Pred hrdlom Hornádu sme sa občerstvili, lepšie povedané natlačili slaninou, cibuľou, domácou paštétou, rezňami proste všetko zdravá strava. Na Hrdle sme si
kúpili vstupenku za 45 Sk. To sa ešte celkom dá. V cene je aj poistenie a sumou podporujeme obnovu Slovenského Raja. Prielom Hornádu bol posledná odychovka.
Este zastávka na Letanovskom mlyne tam sme vypili všetko pivo čo mali. Mne už ani nevyšlo. Pár zákrut a boli sme pod Tomášovským výhľadom. Záverečný stupák a
hajde k autám s dúfaním že tam ešte budú. Našťastie boli. Na našom provizórnom parkovisku sme sa rozdelili teraz už na 3 skupiny, rozlúčili a zároveň rozišli
s nezabudnuteľnými spomienkami. Skupina A sa pre zmenu vrátila cez Vernár. Skupina B a C sme sa išli najesť do Popradu do super Pizzérie UTÓPIA. Tam sme sa už
aj my rozišli. Skupina C pokračovala cez Vernár a my Bčko sme to ešte rezli cez Ružomberok kde sme vysadili Jožka a Aničku. Náš príchod s bráškom bol asi okolo
desiatej večer.
Čo dodať na záver. V Podlesku je fajn ale dosť sa tam kradne. Lepšie asi je vybaviť si privát v blízkych dedinkách. S tým že vás okradnú nič nenarobíte.
Pokiaľ si sami nepomôžete tak vám nik nepomôže. Základ je, všetky dôležité veci si berte so sebou, a neberte si nič čo na turistiku nepatrí. Slovenský Raj
je nádherný a nedajte si ho pokaziť nejakou vykrádačkou.