Roháče, 14. 10. 2006
Tento výlet začal nápadom zo dňa na deň. Klasika ja som prišiel domov zo služobky z pod Kráľovej Holy dedinky Pohorelá kde sa mi
naskytli krásne výhľady na Nízke Tatry. Tak mi skrsol nápad že čo tak využiť asi posledný pekný víkend babieho leta. Počkal som na bráchu kým sa vráti
domov dnes bol okrem iného v Západných Tatrách. Prehodili sme par slov a hneď to bolo jasné ide sa na Roháče tam sme ešte neboli.
Kuknem mapu a ciel bol jasný základ Ostrý Roháč a okrem neho ešte 2 dvoj tisícovky Volovec a Plačlivé. Ciel mame, ešte kto okrem nás dvoch a ako ?
Najprv sme mali ísť iba my dvaja na bráchovom aute ale to padlo. Tak sme hľadali nejakých spolubojovníkov keď naši strapáči (Miro a Ivka) ešte stále prerábali
a náš šofér Jozef mal okrem iného hotovosť tak ma napadlo čo tak zavolať Kapa a Dolka. Minule v krčme niečo naznačili že turistika im nerobí žiadny problém.
Zobral som mobil a hneď nás bolo o dvoch viac. V robote som sa ešte spýtal kolegu Puka že je ešte jedno miesto či nejde dokončiť to čo sa mu minule nepodarilo pre
nepriazeň počasia a bolo nás za plné auto. Začiatok ráno 5:30 pred nami 140 km tam, tri dvoj tisícovky a 140 km späť. Všetko išlo podľa plánu síce som 2x zle odbočil
vo veľkej hmle pri Bešeňovej ale ku chate Zverovka sme prišli + - o pol 8 kde sme mali Štart a aj Ciel.
Plný energie sme sa obliekli ,pobalili, šupli domácu do jednej do druhej a samozrejme aj do tretej nohy a vybrali sme sa po žltej cez Látanú dolinu k Rákoňu.
Tak sme fičali že sme si nevšimli odbočku k sedlu Zábrať a zistili sme to asi po 10 min keď sa nám už dávno neukazovali žlté značky. My s bráchom sme však z toho
neboli vôbec prekvapení to je naša klasika občasne blúdenie a cesty krížom krážom. A chalani to brali s humorom. Po navrátení na žltú sme pokračovali až na sedlo kde
sa nám už ukázali krásne panorámy Západných Tatier.
Občerstvenie v sedle nám zaobstaral Dolko ktorý doniesol domácu borovičku nevídanej chuti. Po prvú Slovensko Poľsku hranicu sme vyšli celkom v pohode s pár prestávkami
a neustálymi pohľadmi na cestu a krásy Tatier. Nejaké to foto
a pokračovali sme po hranici občas kamzík a boli sme na Volovci.(2063m) tam sa nám naskytol pohľad na celu našu trasu.
Dole pred nami Jamnícke sedlo a nad ním Ostrý Roháč(2087m).Cesta k Roháču trvala asi tak trištvrte hodinku. Potom prišli známe neznáme reťaze pre niekoho náročne
a pre niekoho pohodovka čo sa nedalo povedať o bratoch Čechoch. Poniektorým sme museli pomáhať cez cely Roháč ale čo nespravíš pre brata. Retiazky trocha prekvapili
aj nás ale nezaskočili.
Trocha kváska na vrchole kochanie sa panorámou pri super počasí a poďme na poslednú dvojtisícovku dnešného dňa Plačlive (2125m).Zase nejaká ta kváska zopár foto
a už nás čakala iba cesta dole cez Smutné sedlo a Smutnú dolinu k Ťatliakovej chate. Tam sa poniektorý tešili na nejaké to Pivko ale smolka bola zavretá akurát
hu prerábali. No nič museli sme ešte vydržať hodinu aj štvrť chôdze po asfaltke k vytúženému pivku.
Posledných 10 min k autu sme už ani nepostrehli veď sme mali za sebou krásnych 8 hodín túry. Nejaké to záverečné foto
ešte krátke zastavenie v Liptovskom Mikuláši na dobrú kávičku ,čaj a šup cez Čertovicu domov. Suma sumárov začiatok 5:30 koniec 20:00, zdolané tri dvoj tisícovky,
čas tury + - 8 hod, autom precestovaných 300 km, minutých 170 sk za benzín a 26 za kávičku, nejaký ten mozoľ na päte, spolu spokojnosť u všetkých zúčastnených,
super využitý čas a to hlavné krásne spomienky na naše Západné Tatry.