Rysy, Východná Vysoká, 6. - 7. sept. 2008
A konečne sa Táničke, ale možno nám splnil sen. No proste poldstata tkvela v tom, že Táňa sa po prvý krát ocitla v Tatrách a to rovno Vysokých.
Po druhý rok sme sa celkom nevkusne votreli mojim rodičom do hotela, ktorý si slušnou cenou zabezpečili last minute. No čo už?
Slovom oni mali polku toho čo mohli mať, a my, Iva Matka, Táňa Dcéra a ja, Miro Píšuci, sme okupovali druhú izbietku.
Na tridsaťročnej rozkladacej kvázi sedačke a hrubých nepríjemných dekách ala Rasíja sa spalo spočiatku hlboko, nakoniec vôbec.
Konečne 6 hodín. Zvoní budík a nás čaká síce otrepaná ale beztak náročnejšia túra na Rysy.
Na akomsi modrom fáre značky ZV 910 AP sa ocitáme až na zastávke TEZ pod Popradským plesom.
Predpísanú hodinu tridsať sťahujeme na hodinu, a už sa núkajú prvé, hoci zastrené pohľady na krásavicu Vysokú.
Pri prvom pohľade na Rysy sme už prepotení a Táňa sa naplno stretáva s realitou pravej tatranskej turistiky.
No retiazky, ktoré tak očakávala ju boh vie ako nenadchli.
Po obligátnej fotke pri chate v chutnom vetre vystúpame až na vrchol, kde sa nás "uragán" snaží zhodiť.
Na vrchole sme boli riť pri riti, ale kto by sa divil. Ani počko nebolo na zahodenie.
Po malom chálese pri chate sa poberáme dolu a míňame odhadom tak 15 tisíc ľudí, ha-ha-ha. Nooo, možno ich bolo trochu menej.
Crrrrrrn, ....hmmmmm to je už 5. Uvarím kávu. A tak aj bolo.
Rýchla káva, rýchla pakovačka, a hybaj rovno z hotela na Sliezsky dom.
Cakali nás 2 hodiny plus dve hodky na Poľský hrebeň plus hodina na vrchol Východnej Vysokej.
Cestou sme pod Krčmárovym žľabom zaspomínali na výstup na Gerlach. Dokonca Sliezsky dom dostal prezývku Schronisko Kaníkuly.
Na vrchol sme sa opäť dostali o "čosi" skôr. Z vrcholu sa naskýtajú v podstate štyri "nezávislé" výhľady.
Západný na Vysokú s Rysami, južný na Kvetnicovú a Velickú dolinu, východný na V. studenú dolinu obkolesenú panorámou Slavkovského, Lomnického a Ladového štítu.
Pri zostupe dolu prekvapil môj telefonát o cca 9:40 aj moju mamu, ktorá sa s otcom a Táničkou ešte len trepala TEZKOU ku Strbskému plesu.
Nuž čo, tak sme si zostupík predlžili, hoci časovo skrátili, do Smokovca, aby sme tam zriešili chýbajúce bubáky.
Ako v romantickom filme sme rodičov a Táňu počkali na staničke pri hoteli a šli sa hekticky rýchlo zbaliť.
Vcelku pekný víkend, poznamenala nakoniec Iva.