Svinica, alebo takmer hrebeň Orlej Perci, 25.-26. júna 2010

Prešli dva mesiace a my sa valíme z dvoch kútov Slovenska, aby sme dokončili aprílovú výpravku na Giewont a Orlu Perc. Ja, Miro Píšuci, Ivka Zamrznutá, Tánja Tichá, Paťo Vyzlečený, Monika Paťoprestaň, Maťo Poliš, Sisa Maťkooo, Katka Millet a Mišo Millet II sa až na Milleťákov sťukávame v Dol. Kubíne. Dáke trable (dve pokuty) ale predsa.

V prítmí zisťujeme, že parkovanie v Zakopanom je stále na pí....p. Riešime to v mníšskom kláštore, kvázi zadarmo (10 Eur). Paráda, dostávame aj súkromný kód od brány, cítime sa ako bohovia. Vyrážame. Stmieva sa. Pijeme aby sme sa nebáli (medveďov, ako inak). V skutočnosti sa bojí len Tánja, furt šepká čo ak stretneme.... Okolo 22:00 sa cez menšiu chatu dostávame na schronisko Murowaniec. Nijaký nočný život. Chata je asi prázdna? Hovno, zisťujeme pri vstupe do našich izieb. Všade trčia zo spacákov hlavy. O pol druhej odchádzame na izby definitívne po varovaní študentov z Scetína, že na hrebeni je tvrdý sneh a museli sa vrátiť. Ráno sa stretávame s Milleťákmi, žereme vopred, dáke pivá (ja, Ivka a Mišo) a vyrážame. Prší. Super. Teda skôr mrholí, a ono mrholilo celý deň. Po určenom čase, cez snehovo-firnové polia, dorážame do sedla Záwrat. Viditeľnosť je na chuja. Zasadá koncil o tom či ísť alebo sa vrátiť. V tom dáky nápad, aby sme išli opačne, t.j. na Svinicu. OK. Zopár macherských kúskov na skalách od Paťa a mňa, milion fotiek a prudko stúpame na vrchol (bez istenia by bol zaujímavý). Čierna, zelená a sme nižšie, a stále nadol, nadol, nadol.... Fúúúúú, husté, a v tom daždi a hmle?!?! Murowanieeeec! Hurá. Pri tradičnej polievke (meno) dohovárame ďalšiu akciu- Orlu Perc aj s prechodom Rysov. Uvidíme...

© COPYRIGHT 2005 All rights reserved